Využívanie energie z biomasy neohrozí surovinovú základňu domácich drevospracovateľov. Tvrdí to generálny riaditeľ združenia právnických osôb Biomasa Žilina Ladislav Židek.
K tejto hrozbe by podľa neho mohlo dôjsť len v prípade, ak by vláda podobne ako napríklad v ČR začala dotovať elektrárne, ktoré pri svojej výrobe používajú popri uhlí aj biomasu. „To by však už bola tragédia, ktorá by poškodila sám princíp využívania biomasy ako prírodného zdroja energie,“ dodáva.
Investície do elektrární na biomasu však dotuje Európska únia. „My musíme stavať z vlastných peňazí a musíme to splatiť. Aj my, ak by nám niekto dal päťdesiat percent na investície, môžeme platiť lesom podstatne viac,“ reaguje prezident Neusiedleru SCP Otto Pichler na začínajúci sa trend destabilizácie trhu s vlákninovým drevom v strednej Európe. „Možno časom sa prestane oplácať vyrábať papier a bude výhodnejšie robiť dotovanú elektrickú energiu a teplo a tam, kde to ide, prebudovať elektrárne na biomasu,“ pripomína.
Česká cesta
Niektoré uhoľné elektrárne v Česku môžu kombinovať výrobu energie z uhlia s výrobou na báze pilín a štiepok. Tak majú nárok na garantovanú výšku výkupnej ceny elektrickej energie, ktorá je nad bežnými výkupnými cenami elektriny. Zdokladovať pritom, koľko presne elektrickej energie vyrobili práve z biomasy, je komplikované.
V Česku musia distribučné spoločnosti vykupovať jeden kilowatt elektrickej energie vyrobenej z biomasy za 2,50 Kč. Z elektrární, kde spaľujú aj uhlie a biomasu spolu, dve koruny, no z tradičných štandardných výrobných zdrojov elektrickej energie sa platí iba 80 až 90 halierov.
ČEZ už v súčasnosti vysoko prepláca štiepku oproti tradičným spracovateľom z papierensko-celulózového či drevospracujúceho priemyslu.
České drevospracujúce podniky bijú na poplach. Tvrdia, že odbery tohto materiálu napríklad len pre skúšobnú prevádzku v elektrárni Hodonín vyvolali veľký cenový pohyb v komodite štiepky a piliny.
Elektrárne núkajú za štiepku o 30 až 40 percent viac ako drevospracujúce firmy. Nezháňajú však len odpad z píl. Vykupujú už drevo vhodné pre papierenský priemysel, o odpad z lesa je však minimálny záujem.
Z podobného vývoja majú obavy aj niektorí slovenskí spracovatelia. Navyše keď už možný vplyv takejto konkurencie na krátky čas pocítili – pri výkupoch drevnej hmoty pre potreby severomaďarskej elektrárne, ktorá takisto spaľuje biomasu.
Štátne lesy pri cenových rokovaniach s domácimi odberateľmi už argumentujú aj ponukami, ktoré dostávajú od kotolní v Rakúsku. Tie v súčasnosti núkajú podstatne vyššiu cenu za kubík dreva, ako sú schopné platiť firmy na Slovensku.
Lacnejšia prevádzka
L. Židek sa obáva, že takýto scenár môže ohroziť aj žilinský projekt Biomasa. Projekt energetického využívania biomasy počíta s výstavbou a prevádzkou závodu na výrobu drevných peliet z drevného odpadu, ktorými sú predovšetkým štiepky a piliny.
Tieto pelety sa potom budú spaľovať v 44 kotolniach v obecných školách, zdravotníckych zariadeniach a ďalších prevažne obecných budovách. Kotolne však musia prejsť rekonštrukciou, pretože boli pôvodne určené na spaľovanie fosílnych palív.
Projekt pripravuje združenie Biomasa, v ktorom je 23 obcí a miest, dve mimovládne neziskové organizácie, dve zdravotnícke zariadenia a jedno stredné odborné učilište. V súčasnosti prebieha predovšetkým v Žilinskom a Trenčianskom kraji. Po tom, čo k nemu pristúpil aj Košický samosprávny kraj, sa rozšíri aj na východné Slovensko.
Celkové náklady projektu dosahujú 283 mil. Sk, z ktorých 90 mil. Sk zhltne výstavba fabriky na výrobu drevných peliet v Kysuckom Lieskovci. Približne 180 mil. Sk bude stáť rekonštrukcia kotolní. Peniaze na projekt pochádzajú z úveru, zahraničných grantov, dotácie Ministerstva životného prostredia SR a z vlastných zdrojov členov združenia.
Združenie je vlastníkom technológií umiestnených v kotolniach a zároveň predajcom vyrobeného tepla. Ziskom z jeho predaja bude splácať úver a pôjde aj do rekonštrukcií ďalších kotolní.
Vývoj cien tvrdej listnatej vlákniny na Slovensku
(Sk / m3)
PRAMEŇ: TREND
Prevádzka kotolne kúriacej drevným peletami by mala byť minimálne o päť percent lacnejšia ako v čase, keď sa kúrilo plynom.
Čo je biomasa
Z rentability projektu Biomasy L. Židek strach nemá, no pripúšťa, že podmienky na trhu s drevom sa v porovnaní s jeho začiatkami zmenili. V tom období boli piliny a štiepky odpadom piliarskej výroby a väčšinou končili na skládkach. Príchodom niekoľkých veľkých drevárskych firiem sa však situácia zmenila, pretože sa stali ich vstupnou surovinou.
Zástupcovia týchto spoločností, ktoré do svojho rozvoja investovali niekoľko stoviek miliónov korún, v súčasnosti ekológom vyčítajú, že pod pojmom biomasa nechápu odpad zo stromov, ktorý ostáva v lese, ale suroviny využívajúce sa v drevospracujúcom priemysle.
„Je naivné domnievať sa, že na Slovensku bude niekto zbierať konáre a iný odpad zo stromov a potom ich niekoľko kilometrov zvážať,“ odpovedá L. Židek. To sa podľa neho dá dosiahnuť v rovinatejších krajinách, a nie na hornatom Slovensku, kde často nevedie do lesa prístupová cesta.
Takýmto spôsobom sa však nečistia zatiaľ lesy ani na rovinatých južných územiach Slovenska. Je však presvedčený, že projekt využitia biomasy neohrozuje postavenie veľkých firiem a zároveň necháva aj priestor na energetické využívanie.
Veľkí spracovatelia budú totiž svoje suroviny nakupovať väčšinou na veľkých alebo stredných pílach. No neoplatí sa im chodiť po ne do množstva malých píl, ktoré sú roztrúsené po celom Slovensku. A práve na tie sa orientuje združenie Biomasa.
Nástroj cenového vydierania
Spaľovaním dreva vo „veľkej energetike“ sa už nadchli aj slovenskí politici a finančno-politické skupiny okolo európskych fondov. V máji zvolal predseda Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Ján Rusnák stretnutie komisie pre energetiku.
Veľkospaľovaniu dreva vyjadril maximálnu podporu a ochotu pomôcť vytvoriť preň legislatívu. Okrem štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Jána Goliana, ktorý podobne horlil za spaľovanie biomasy, nebol na stretnutí zástupca, ktorý by poslancom a ministerským úradníkom vysvetlil situáciu aj z pohľadu drevospracujúceho priemyslu.
„Biomasa sa dnes používa na cenové vydieranie. My nemôžeme byť konfrontovaní s európskymi dotáciami do výstavieb zariadení na spaľovanie biomasy a s cenou plynu, keď ceny našich produktov vyslovene závisia od svetových cien. Ministerstvá by nemali dovoliť podnikom vo vlastníctve štátu vyvážať vlákninu a guľatinu, ktorú potrebujú domáci spracovatelia. Nemali by sme riešiť energetickú situáciu okolitých štátov na vlastný úkor,“ tvrdí generálny riaditeľ Kappa Štúrovo Ľuboš Lopatka.
Problémom na slovenskom trhu s drevom bude aj to, že kotolne a elektrárne stoja najviac o tvrdé, menej kvalitné listnaté drevo, kde nie je problém s odbytom. Už menej chcú spaľovať mäkké ihličnaté drevo, ktorého je v súčasnosti prebytok.
Foto – Branislav Sobinkovič
