Vzdelanie a zamestnanosť

      Vzdelanostná štruktúra obyvateľov obce má nasledovnú štruktúru. Najväčší počet obyvateľov v mužskej populácii disponuje učňovským vzdelaním bez maturity. V prípade ženskej populácie pripadá najviac obyvateľov na úplné stredné vzdelanie. Minimálne percento pripadá na obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním. Treťou najväčšou skupinou sú obyvatelia so základným vzdelaním, ktoré pripadajú na vyššie vekové ročníky. Nasledujúca tabuľka prezentuje vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva v roku 2005.

     Z hľadiska uplatnenia sa obyvateľstva na trhu práce má uvedená vzdelanostná štruktúra negatívny pomer. Z hľadiska ďalšieho vývoja je potrebné v obci zvyšovať počet obyvateľov s úplným stredným vzdelaním, ako aj počet obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním. Vývoj celkovej vzdelanostnej štruktúry prezentuje nasledujúca tabuľka.

     Vývoj vzdelanostnej štruktúry sa v sledovanom období vyvíjal smerom k zvyšovaniu počtu obyvateľov s úplným stredným vzdelaním. Čo možno považovať za negatívny trend, je zvyšovanie počtu obyvateľov s vyučením.  Pozitívom je znižovanie podielu obyvateľov so základným vzdelaním.

Vývoj nezamestnanosti

     Od roku 1989 sa na vývoji zamestnanosti začalo výrazne prejavovať spomalenie dynamiky hospodárskeho rastu. Likvidácia pracovných miest v dôsledku transformačných a reštrukturalizačných procesov nebola kompenzovaná vytváraním nových pracovných miest v ozdravených častiach hospodárstva. Pre celú ekonomiku je charakteristická vysoká miera nezamestnanosti a nízka tvorba nových pracovných miest.

      Vývoj nezamestnanosti vo všeobecnosti v Košickom kraji zaznamenáva mierne klesajúci trend a ale jej súčasná úroveň je spolu s Prešovským krajom najvyššia spomedzi ostatných krajov na Slovensku. Mierne zlepšovanie situácie je výsledkom priamych zahraničných investícií, ktoré sú hlavných zdrojom tvorby nových pracovných miest. Absolútny počet evidovaných nezamestnaných obyvateľov v obci prezentuje nasledujúca tabuľka.

Štruktúra evidovaných nezamestnaných z hľadiska ich dosiahnutého vzdelania bola totožná s celoslovenskými štatistikami. Najväčší podiel na nezamestnanosti v obci v sledovanom období pripadal na obyvateľov so základným s stredným vzdelaním bez maturity. Od roku 2001 do roku 2005 klesol počet nezamestnaných obyvateľov celkovo o vyše 22 %.

Verejné služby zamestnanosti

      Na zabezpečovanie práva občanov na zamestnanie je zriadený Národný úrad práce (NÚP) ako verejnoprávna inštitúcia, ktorý v rozsahu svojej pôsobnosti, ako jeden z viacerých subjektov v súčinnosti s reprezentatívnymi organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov vykonáva politiku zamestnanosti. NÚP je hlavnou inštitúciou realizujúcou politiku trhu práce, čo je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní na pracovné miesta na trhu práce formou sprostredkovania zamestnania, poskytovania poradenstva, prispôsobovaním profesijnej štruktúry nezamestnaných a zamestnancov pomocou rekvalifikácií, podporovanie vytváranie nových pracovných miest zamestnávateľmi pomocou poskytovania príspevkov v rámci aktívnej politiky trhu práce a poskytovaním podpory v nezamestnanosti. Pri poskytovaní verejných služieb zamestnanosti obec spolupracuje s NÚP v Kysuckom novom meste, pri vytváraní dočasných pracovných miest, ktoré sú nevyhnutným predpokladom zachovania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných. Obec spolupracuje rovnako aj pri realizácii aktívnej politiky trhu práce (APTP), v rámci ktorej sa pomocou nástrojov APTP predovšetkým podporuje vytváranie nových pracovných miest zamestnávateľmi, ako aj obcou samotnou. Obec v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti dočasne zamestnáva nezamestnaných občanov v rámci malých obecných služieb. V prevažnej miere výkon týchto pracovných činností zahŕňa údržbu verejných priestranstiev.

Štruktúra zamestnanosti 

     Reštrukturalizácia ekonomiky od konca osemdesiatych rokov mala významný dopad aj na zamestnanosť obyvateľstva v obci. Zmeny sa dotkli predovšetkým väčšiny priemyselných odvetví. Za posledné roky v absolútnom vyjadrení tu zamestnanosť značne poklesla. V relatívnom vyjadrení sa v sledovanom období štruktúra zamestnanosti v priemyselnom odvetví vyvíjala nasledovne. Najviac obyvateľov v obci je zamestnaných v oblasti ťažby nerastných surovín. Ďalej sú obyvatelia zamestnaní v textilnom  a odevnom priemysle.

     Od roku 2003 bol zaznamenaný pokles obyvateľov pracujúcich v ťažobnom priemysle. Nárast zamestnanosti bol zaznamenaný naopak v textilnom priemysle.

      V nepriemyselných odvetviach bolo najviac obyvateľov obce zamestnaných v obchode, vrátane stavebníctva. V priemere pripadal v sledovanom období na uvedené odvetvia podiel na zamestnanosti od 3,4 do 4,6 %.

      Najmenší podiel v nepriemyselných odvetviach pripadol na peňažníctvo a poisťovníctvo, ako aj verejnú správu, obranu, povinné sociálne zabezpečenie, poštové a telekomunikačné služby.