Vyber daco ...
Kontakt ...
041/4231121
0948 717 101
Obecný úrad

Безкоштовний сайт
banner

Životné prostredie

Rucil(a) do systemu Admin | 30 Mar 2019 at 19:45 | 97x |

     Priemysel, energetika, doprava a ťažba nerastných surovín, majú okrem hospodárskeho významu značne negatívny vplyv na krajinno-prírodné prostredie v katastrálnom území obce a jej blízkom okolí. Obec leží v ochrannom pásme CHKO Kysuce, ktoré sa vyznačujú väčšou alebo menšou variabilitou prírodných a antropogénnych javov, čo závisí od jeho geologických, geomorfologických a iných pomerov. CHKO Kysuce charakterizuje značná pestrosť prírodných hodnôt, ale aj rôznorodé spôsoby jeho hospodárskeho využitia. Prítomnosť CHKO a potreba zvýšenej ochrany územia ovplyvňuje zákonite aj spoločensko-hospodársku činnosť v obci Kysucký Lieskovec, ktorá sa prejavuje hlavne v možnosti zakladania len ekologicky nezávadných prevádzok a obmedzených možnostiach hospodárskeho využívania okolitých lesných porastov, vodných tokov a okolitej pôdy.

    Veľkým problémom je tiež šírenie nepôvodných druhov rastlín, ktoré môžu vážne ohroziť prirodzené ekosystémy. V území CHKO sa už vyskytujú viaceré nebezpečné invázne druhy, najmä boľševník obrovský. Z ďalších sú to najmä krídlatka japonská a netýkavka žliazkatá.

     Základným princípom v ochrane prírody a krajiny je poznanie a diferencovaný prístup k prírodným hodnotám daného územia. Moderné trendy v ochrane prírody smerujú k spolupráci všetkých záujmových skupín s cieľom zabezpečiť jej účinnejšiu ochranu a súčasne umožniť trvalo udržateľný rozvoj príslušného regiónu.

 

Starostlivosť o územie

      Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno – historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Územné plánovanie je v súčasnosti upravené zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

      Územno - plánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v obci.

 

Ochrana ovzdušia

     Na ochranu ovzdušia v obci pred potenciálnymi a reálnymi zdrojmi znečistenia slúži zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov. Upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou a spôsobom obmedzenia následkov znečisťovania. V zákone sú definované znečisťujúce látky, zdroje znečisťovania, povinnosti právnických a fyzických osôb ako aj prevádzkovateľov zdrojov znečistenia ovzdušia, poplatky a pokuty za znečisťovanie ovzdušia. Definované sú veľké zdroje znečistenia ovzdušia ako technologické celky so súhrnným tepelným výkonom 50 MW alebo vyšším.

     Najviac, životné prostredie zaťažujúcimi zdrojmi sú nevhodne alokované prevádzky v blízkych mestách Čadca, Kysucké nové mesto, Žilina a nadmerná doprava na medzinárodnej ceste I. triedy E 75. Negatívny vplyv cestnej dopravy sa okrem zásahov pri stavbe a rekonštrukciách ciest prejavujú aj v okolí hlavnej cesty prechádzajúcej cez obec smerom do obce Lodno. Ide hlavne o negatívny vplyv výfukových plynov a posypových materiálov v zimnom období. K hlavným zdrojom znečistenia priamo v intraviláni obce možno zaradiť hlavne v zimných mesiacoch domácnosti vykurované fosílnymi palivami. Aj napriek tomu, že je obec kompletne plynofikovaná, určitá časť domácností zabezpečuje teplo spaľovaním tuhých palív. Ochrana ovzdušia v obci bude zameraná v prvom rade na využívanie ušľachtilých médií pri vykurovaní, ako zemný plyn a elektrická energia.       

 

Odpadové hospodárstvo

     Základným právnym predpisom pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi je zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2001. Jedným zo základných nástrojov stratégie hospodárenia s odpadmi je vypracovanie „Programov odpadového hospodárstva“. Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky vypracováva Ministerstvo životného prostredia a následne krajský úrad, samosprávny kraj, obec a pôvodca odpadu. Odpadové hospodárstvo zahŕňa všetky činnosti zamerané na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov, znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie, ako aj na nakladanie s odpadmi v súlade s platnými zákonmi. Nakladanie s odpadmi je definované ako zber odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania.

     Základným atribútom pre prípravu Programu odpadového hospodárstva (POH) je účel odpadového hospodárstva, definovaný v § 3 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorým je predchádzať a obmedzovať vznik odpadov a zabezpečiť ich zhodnocovanie. Prednostne by sa malo zabezpečovať materiálové zhodnocovanie odpadov. V prípade, že to nie je možné alebo účelné, možno zabezpečiť energetické zhodnocovanie odpadov, t. j. využívať odpady ako zdroj energie. V prípade potreby zneškodňovania odpadov sa musí zabezpečiť spôsob neohrozujúci zdravie ľudí a nepoškodzujúci životné prostredie.

     Každá obec je povinná vypracovať Program odpadového hospodárstva pre komunálne odpady a pre drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na jej území. Pri zostavovaní POH je obec oprávnená bezplatne požadovať od každého, kto je držiteľom komunálnych odpadov, alebo nakladá s nimi na území obce, potrebné informácie. Podľa platných právnych predpisov musí záväzná časť POH obce obsahovať údaje o predpokladanom vzniku odpadov, o podiele ich zhodnocovania a zneškodňovania vo východiskovom a cieľovom roku, ako aj opatrenia na obmedzovanie vzniku odpadov.

     Smerná časť POH obce má obsahovať údaje o zámeroch na vybudovanie nových zariadení na nakladanie s odpadmi. V POH obce musí byť aj rozpočet na plánované obdobie s údajmi o celkových plánovaných nákladoch v členení na náklady na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov a na iné činnosti odpadového hospodárstva, ako aj o zdrojoch na ich pokrytie. Za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov sa platí obci miestny poplatok.  Nasledujúca tabuľka prezentuje príjmy a výdavky obce so zabezpečením odvozu a likvidácie komunálneho odpadu.

 

Tab. 2 Výdavky na zabezpečenie kultúry v obci od roku 2001 do 2005 (v tis).

Ukazovateľ/Rok

2001

2002

2003

2004

2005

Príjmy

126

131

175

216

334

Výdavky

332

546

577

499

831

OcU Kysucký Lieskovec

 

     V sledovanom období bol vývoj príjmov a výdavkov z odvozu a likvidácie komunálneho odpadu rovnomerný. Aj v prípade príjmov, aj v prípade výdavkov dochádzalo k rovnomernému rastu. Tempá rastu jendotlivých položiek boli rozdielne, v prípade príjmov vzrástol objem prijatých prostiredkov o 165 %, v prípade výdavkov o 150 %.

     V súčasnosti obec nemá problém s likvidáciou a odvozom komunálneho odpadu, nakoľko sa v katastri obce nachádza obecná skládka TKO a obec disponuje vlastnou spoločnosťou na odvoz TKO.

 

Tab. 3 Objem vyprodukovaných odpadov v obci Kysucký Lieskovec od 2001 do 2004 (v tonách)

Ukazovateľ/Rok 

2001

2002

2003

2004

2005

Komunálny odpad

436

498

498

474

390

Separovaný odpad

-

-

-

-

9

OcU Kysucký Lieskovec

 

     Skládka TKO je situovaná v lokalite Lopušné, patriacej do katastra obce, v jeho J - JV časti pred záverom doliny, ktorá je lemovaná lesným porastom. Jedinou funkčnou stavbou je ekologicky nezávadné riadené skládkovanie TKO. Ročná priestorová potreba pre uskladnenie TKO je 1 095 m3. Celková kapacita skládky je 63 tis. m3. Doba životnosti pre obec je 52 rokov. Skládku využívajú aj susedné obce, takže životnosť sa skráti.

 

Lesné hospodárstvo

     V lesnom hospodárstve prebehla reprivatizácia, ktorá bola spojená so značnými problémami v zabezpečovaní pestovanej a lesoochranárskej činnosti u nových súkromných vlastníkov. Z dôvodu existencie národného parku sú ekonomické možnosti využitia drevnej hmoty značne obmedzené. Následne obmedzená schopnosť tvorby vlastných zdrojov sa odráža v kvalite starostlivosti o existujúci lesný porast.

     Významným problémom je enviromentálny dopad hospodárskej činnosti. Podobne ako vo všetkých oblastiach Slovenska, aj tu sa prejavuje jej negatívny vplyv. Vysoké hodnoty oxidu siričitého spôsobujú nadmernú kyslosť dažďovej vody s negatívnym vplyvom hlavne na spoločenstvá ihličnatých lesov. Kyslé dažde spolu s pôsobením biologických škodcov spôsobujú vysychanie lesného porastu. Ten následne nemôže plniť svoju akumulačnú funkciu a spolu so zvyšujúcimi sa emisiami oxidu dusíka pôsobí na znižovanie objemu zrážok. Zmena klímy a uvedený proces má negatívny vplyv na tunajší ekosystém, ktorý hlavne v prípade rastlinstva pomaly mení svoju štruktúru a prirodzenú biodiverzitu. Územie bolo v minulosti intenzívne odlesňované, čím došlo k ústupu lesa, vzniku holín a prirodzenej sukcesii drevín. Na odlesnených svahoch dochádzalo k erózii a k splavovaniu zeminy. Z uvedeného dôvodu sú súčasné zalesňovacie postupy náročné a veľmi dôležitou otázkou je zodpovedajúci výber drevín.  

     Na tunajšom území sa zachovali pôvodné najmä jedľovo-bukové lesy s primiešaným smrekom, ojedinele sa vyskytujú i smrekové lesy, najmä vo vyšších polohách.

    Prevažnú časť lesných porastov vo vyššom horskom stupni zrejme tvorili horské kyslomilné bukové lesy reprezentované najmä asociáciou Luzulo-Fagetum. Polohy okolo 1000 m n.m.. Osídlili jedľové a jedľovo-smrekové lesy. Zvyšky týchto pôvodných pralesovitých lesov sa nachádzajú najmä v úzkom pruhu vrchov Javorník, Hričovec, Polom, Veľká Rača a Okrúhlica. Tieto pôvodné porasty sú vysoko cenené a najvýznamnejšie z nich z nich sú vyhlásené za rezervácie.  Naopak smrekové monokultúry, ktoré vznikli pričinení človeka sú nestabilným prvkom v krajine. Prevažne ide o jednoveké porasty s nízkou zmladzovacou schopnosťou a biodiverzitou, s nízkou odolnosťou voči škodcom a chorobám. Na hornej hranici podhorského stupňa a v horskom stupni (500 - 900 m n.m.) sa vyvinuli eutrofné bukové a zmiešané jedľovo-bukové lesy. Na kyslom a vlhkom podloží s malým sklonom svahov a na výrazne oglejených pôdach si svoje miesto vydobyli v  relatívne malej výmere smrekové lesy zamokrené.  Kamenité svahy, skalné chrbty a sutiny obsadili lipovo-javorové lesy. Podhorské a horské biotopy vyplnili lužné lesy. Geobiocenózy s prevahou jelše lepkavej, jelše sivej, vŕby trojtyčinkovej, vŕby sivej. V štruktúre rôzne širokých pásov pozdĺž vodných tokov sa vyvýjali lesné geobiocenózy na podmáčaných a občasne zaplavovaných alúviách s prevládajúcou jelšou sivou tzv. jelšiny jelše sivej. Ďalej geobiocenózy s prevládajúcou jelšou lepkavou, vŕbou krehkou a vŕbou purpurovou. Taktiež je možné predpokladať v miestach erózne sa premiestňujúcich štrkových náplavov aj nelesné geobiocenózy. Sú to iniciálne štádiá krovín s prevahou vŕb.

    Podľa existujúcich údajov boli pôvodnými drevinami v predmetnom území smrek, jedľa, smrekovec, borovica, buk, dub, javor, brest, jaseň, jelša a vŕba.

    V procese hospodárenia boli eutrofné bukové a zmiešané jedľovo-bukové lesy na hornej hranici horského a podhorského stupňa z väčšej časti premenené na pasienky a poľnohospodársku pôdu. Podobne aj biotopy lužných podhorských a horských lesov boli zväčša zmenené na polia a pasienky.

    Pôvodné spoločenstvá sa zachovali len na extrémnych a ťažko prístupných lokalitách, ktoré nebolo možné využiť pre poľnohospodárske účely. Je však možné predpokladať, že aj v tomto období obyvatelia prirodzene udržiavali potrebnú výmeru lesa, ktorý im zabezpečoval v pomere s rastúcou populáciou a všeobecnými potrebami dostatok stavebného materiálu pre stavby obydlí a iné nenahraditeľné úžitky.

    Z uvedeného vyplýva, že v priebehu historického vývoja bolo človekom do prírodného lesného systému na tomto územi radikálne zasahované na ploche lesov hospodárskych, na iných lesných pozemkoch a na ostatných plochách v členení druhov pozemkov. Celková plocha viac-menej ovplyvňovaná človekom predstavuje približne 76 % z celkovej plochy lesov. V priebehu posledného storočia boli vážne poškodené lesné porasty priemyselnou činnosťou (imisie, kyslé dažde). V súčasnosti je 16% lesov z celkovej výmery zaradených do pásiem ohrozenia imisiami. V imisných lesoch na exponovaných stanovištiach dochádza viac-menej k výraznému poškodeniu a ovplyvňovaniu lesných pôd, čo negatívne ovplyvňuje obnovu porastov a ich druhovú skladbu.

 

Pôda

     Kvalita pôdy patrí medzi najvýznamnejšie faktory využívania a rozvoja územia obce. Vzhľadom k veľmi dlhému času jej obnovy je potrebné v maximálnej miere zohľadňovať jej prirodzené vlastnosti. Rozsah pôdneho fondu je obmedzený, a práve preto musí byť v plnom rozsahu racionálne využívaný. Medzi hlavné negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú pôdnu produkciu a jej environmentálne funkcie patria najmä zhutňovanie a acidifikácia pôd, neuvážené rekultivácie pôd, neúmerné meliorácie, nadmerná chemizácia, stále sa zvyšujúca erózia, zosuvy, divoké skládky a emisno – imisná kontaminácia pôd. Najproblematickejšou sa javí chemická degradácia pôd.

     Chemická degradácia pôd je spôsobená vplyvom rizikových látok anorganickej a organickej povahy z prírodných aj antropických zdrojov, ktoré v určitej koncentrácii pôsobia škodlivo na pôdu, vyvolávajú zmeny jej fyzikálnych, chemických a biologických vlastností, negatívne ovplyvňujú produkčný potenciál pôd, znižujú nutričnú, technologickú a senzorickú hodnotu dopestovaných plodín, alebo negatívne vplývajú na vodu, atmosféru, ako aj zdravie zvierat a ľudí. Medzi závažnú degradáciu pôdy patrí kontaminácia pôd ťažkými kovmi a organickými polutantami, acidifikácia, ale aj alkalizácia a salinizácia pôdy. V poslednom období vzrastá význam degradácie pôdy dezertifikáciou.

Tab. 4 Plošná výmera intravilánu celkom                                             

Plocha v m2 

Lesné pozemky           

6 431 140

Vodné plochy                 

351 202

Zastavané plochy           

713 771

Ostatné plochy               

334 773 

Orná pôda

828 687 

Záhrady

266 334

Lúky, TTP, pasienky

3 394 204

Celková plocha intravilánu

12 320 111

OcU Kysucký Lieskovec

 

     Špeciálnym prípadom sú lesné pôdy. Úroveň kyslej depozície na tunajšie lesné pôdy je aj napriek jej poklesom v posledných rokoch ešte vysoká. Aj keď lesné pôdy sú pomerne dobre zásobené živinami, možno ich považovať za ovplyvnené kyslými imisiami. Najnepriaznivejšie sa to prejavuje vo vyšších polohách oblasti. Potvrdené boli pomerne vysoké zaťaženie ťažkými kovmi nielen v okolí imisných zdrojov, ale aj v rozsiahlejších územiach vo vyšších polohách bez blízkych imisných zdrojov.

 

Správa povodí

     Právna starostlivosť o vodu je vymedzená v zákone NR SR č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) s účinnosťou od 1. júna 2002. Tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových vôd a podzemných vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšenie stavu povrchových vôd a na ich účelné a hospodárne využívanie. Vodné toky tečúce územím obce sú v správe SVP, š.p. OZ Povodie Váhu.

     Kvalita vody v tunajších tokoch Kysuca a jej pravostranného prítoku Bystrica je ovplyvňovaná produkciou priemyselných a splaškových vôd a intenzívnou lesohospodárskou činnosťou. V oblasti znečisťovania a ohrozovania akosti povrchových a podzemných vôd v súčasnej dobe na území celého okresu sa javí nedisciplinovanosť a nerešpektovanie zákonných noriem obyvateľmi okresu a to hlavne vypúšťaním obsahu žúmp do povrchových a podzemných vôd.

     Kvalita povrchových vôd je v rámci celého Žilinského kraja sledovaná v 26 profiloch tvoriacich sieť bilančných profilov pre kvalitnú bilanciu Štátnej vodohospodárskej bilancie. Kvalita vody v koryte Váhu je nevyhovujúca, lebo okrem profilu Čierneho Váhu zaradeného do III. triedy čistoty, je vo všetkých ostatných profiloch zaradená do  IV. resp. V. triedy. Čo podľa STN 75 7221 „Klasifikácia povrchových vôd“ znamená silne znečistená až veľmi silne znečistená voda.

     Z hľadiska kvality podzemných vôd  najviac znečistené boli riečne náplavy dolného Váhu a Kysuce.

 

Zásobovanie pitnou vodou

     V zmysle zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je obec zodpovedná za zásobovanie obce pitnou vodou a zodpovedá za odvádzanie odpadových vôd, ktoré vzniknú na území obce. Vodovod, na ktorý je obec napojená, sa nachádza v správe Východoslovenských vodární a kanalizácií, a.s..

     Oblasť je významnou z hľadiska prirodzenej akumulácie podzemných vôd, ktoré sa využívajú ako pitná voda. Keďže sa v dôsledku prírodných daností dostávajú povrchové znečistenia do týchto vôd bez dostatočnej filtrácie, ich kvalita priamo závisí od vhodného spôsobu ľudskej činnosti. V prvom rade ide o poľnohospodárstvo a s ním spojenú chemizáciu. Nesprávnymi postupmi a nakladaním s priemyselnými hnojivami a a skládkami domového odpadu, ale i škodlivými zásahmi jednotlivcov, sa kvalita podzemných vôd znižuje.  

     Pokrytie vodovodnou infraštruktúrou je 100 %. Pitná voda pre obec je zabezpečená z viacerých prameňov. Obec má k dispozícii 2 vodovody - obecný a skupinový vodovod. Zásobovanie pitnou vodou zabezpečuje Stredoslovenská vodárenská spoločnosť  - Žilina. Obecná vodovodná sieť však pri lokálnom použití liatinových rúr vykazuje známky poškodenia. Hlavným prejavom poškodenia je stratovosť vodovodu, ktorá sa v budúcom období môže prejaviť aj trvalými výpadkami dodávky pitnej vody.

Nahlasovanie porúch
Poruchy osvetlenia Poruchy obecného rozhlasu
Tlačivá na stiahnutie
Oznámenie verejného funkcionára

sport

radio

radio

Október 2024
PoUtStŠtPiSoNe
30 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031 1 2 3
Duži kaľendar |
Anketa ...
Ktorý z uvedených spôsobov považujete za najvhodnejší pre informovanie občanov?
Hlasovanie v ankete trvá 3219 dní
Rucil(a) do systemu Admin otvoriť